Chcem lietať vyššie – ruky lásky ma ponesú

Denne uvažujem o svojom živote. Nielen o tom, kam smerujem, čo robím, prečo sa usmievam, ale aj o tom ako to podať ďalej. Chcem lietať vyššie. Chcem byť ako ten nádherný voľný vták. Neobmedzovaný ničím. Mať jasne vytýčenú cestu no konať spontánne.

Spontánne konanie v mojom živote mi prinieslo vela priateľov, známych, no hlavne kvantum zážitkov a splnených snov. Malých, veľkých. Spontánne konať a poznať cestu za svojimi snami je niečo, čo naplňuje môj život. Pre mňa je spontánne konanie a lietanie v oblakoch činnosťou, ktorá vypĺňa každý prázdny kúť môjho srdca. Je to činnosť ktorá ma dostáva do výšin a nedovoľuje aby sa vytratil úsmev z mojich pier. Milujem to lietanie vo výšinách. Vraj som niekedy ako snílek. No o čom je život? Podľa mňa je život o láske, úsmeve a práve týchto snoch. Má azda človek bez snov vôbec chuť čokoľvek v živote robiť? Má azda človek bez snov vôbec niečo?

Moje sny vzišli zo spontánnych nápadov, ktorým som s detskou radosťou a úsmevom dal formu. Z formy sa vykryštalizovala cesta a aj cieľ samotný.

Áno tento život je jedna obrovská nádhera. Milujem ho lebo mi dáva dôvod pre môj úsmev. Tento život je moja cesta. Cesta ktorú s radosťou a vďakou príjmam. Píšem síce o sebe, no myslím, že sa nájdeš minimálne v jednej vete. Lebo ty si ako ja a ja som ako ty.